piatok 27. februára 2015

dajaký nezmysel

O smútku ťažko viesť hlbokú rozpravu
Pretože rozprava čoskoro začala by sa ponášať na zábavu,
A v zábave nie je čo v smútku sa skrýva
Zábava nie je tichá lež divá
Zábava je presný opak procesov v mojom srdci.

Je ako mráz keď ženie sa po stepi
Je hlúpy a slepý
Napriek tomu mi dnes večer nalieva
A o veľkej obete popritom vravieva
Keď sedíme nahý na barových stoličkách
Zvážime všetko aj prehru aj strach
Navôkol prší a hmlisto je, lež
Z očí nám srší vodopád tiež
Lampa je sponzorom nášho večera
Svetlom sa na nás bezcitne pozerá
Za chvíľu príde srdce vypiť si s nami
Zahrať sa na pánov pod hviezdami
Keď príde, potichu posedíme
Až kým sa úplne nezbláznime
Potom sa začneme smiať pod hviezdami
Lebo zaliať smäd vieme len my sami
Smútok nám zamáva, že sa zas vráti
My za ním hľadíme kým sa nestratí
Posledný pohľad, posledný pohár
A úsmev, ešte zaťať zuby
Vstanem znova, až mi zapraštia kĺby
A z nezmyselných pohnútok

pobežím dohnať svoj smútok.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára