štvrtok, 29. januára 2015

Obety

Slnko vidí duše viac než mesiac.
ale iba večný verný večne smädný
mesiac môže pohladiť aj dušu viac
než tri dni staré tváre na kare svojej
žiadostivosti, keď krútia hlavou neveriac
že tento svet je viac než konflikt tvrdohlavosti

Mesiac v slnce zmení sa keď potom ticho žblnce
pomedz stromy a víchor a hromy pohladia to ticho.
a z prachu a strachu tej lúzy a hrúzy povstane hrdina
a každúčký tvor môže vstať na odpor a zobudiť múzy
čo doteraz spali, aby sa na svet zas pozerali.

veruže hej a pochodom vchod, zoradiť do radu
poddať sa rozkazu, zabudnúť na zradu, zabudnúť na skazu
telo je jedno však telo zas dorastie, stačia tri obväzy,
stačia tri náplaste a všetko dorastie.
Uprostred masy kriky a riava, hrdina vstáva a povel dáva
napred len deti, potom aj ženy a všetci pospolne, ľavá, pravá.

Uprostred jama, sama, z blata a vody kde piť nejde nik
tak tam do tej diery sa zmestí svet celý a z blata a vody
bude formovať ódy na hrdinu sveta čo celý šiel ta
v tej jame kde, my, ľudstvo, celý svoj zmysel máme.

Tak skončím ja a tak skončíš ty, naveky tučný a nesýty
naveky tučný a v nerestiach zručný, a nezmôžeš sa na výkrik.
avšak niet prečo kántriť sa rečou, kántriť sa či plačom opúchať
pamätaj jedno, drahý môj priateľ, svet je len obrovská ropucha.


venovania sa píšu do komentárov.
pre hravé dievča.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára