piatok 27. februára 2015

dajaký nezmysel

O smútku ťažko viesť hlbokú rozpravu
Pretože rozprava čoskoro začala by sa ponášať na zábavu,
A v zábave nie je čo v smútku sa skrýva
Zábava nie je tichá lež divá
Zábava je presný opak procesov v mojom srdci.

Je ako mráz keď ženie sa po stepi
Je hlúpy a slepý
Napriek tomu mi dnes večer nalieva
A o veľkej obete popritom vravieva
Keď sedíme nahý na barových stoličkách
Zvážime všetko aj prehru aj strach
Navôkol prší a hmlisto je, lež
Z očí nám srší vodopád tiež
Lampa je sponzorom nášho večera
Svetlom sa na nás bezcitne pozerá
Za chvíľu príde srdce vypiť si s nami
Zahrať sa na pánov pod hviezdami
Keď príde, potichu posedíme
Až kým sa úplne nezbláznime
Potom sa začneme smiať pod hviezdami
Lebo zaliať smäd vieme len my sami
Smútok nám zamáva, že sa zas vráti
My za ním hľadíme kým sa nestratí
Posledný pohľad, posledný pohár
A úsmev, ešte zaťať zuby
Vstanem znova, až mi zapraštia kĺby
A z nezmyselných pohnútok

pobežím dohnať svoj smútok.

piatok 20. februára 2015

Dovidenia

Moje telo pozdraví a zmizne
Neostane po mne ani prachu
Iba v diaľke bolesti sa vyhne
A bez obáv odnesie si ťarchu
Dážď nás ticho domov odprevádza
Doma o nás samota sa stará
V daždi sa z nás smútok povytráca
Samota čo páli a nezhára
Moja duša vo mne divo horí
Po tele mi omámenie blúdi
Otočím a do noci sa vnorím
Nech nevidíš ako veľmi smútim
Včera som ti vravel dovidenia
Dnes ráno sa celý túžbou trasiem
Nedokážem vzdať sa osamenia
Už o chvíľu dohorím a zhasnem
Cez kľúčovú dierku ťa furt vidím
Avšak dvere k tebe nepustia ma
Za dverami celým svojím bytím
Bez teba som, sám, aj ty si sama
Rozhodol som, musíme sa rozísť
Keď ťa stratím nebudem ťa strácať
Milujem ťa! Zajtra musím odísť
V daždi sa z nás smútok povytráca..

štvrtok 29. januára 2015

Obety

Slnko vidí duše viac než mesiac.
ale iba večný verný večne smädný
mesiac môže pohladiť aj dušu viac
než tri dni staré tváre na kare svojej
žiadostivosti, keď krútia hlavou neveriac
že tento svet je viac než konflikt tvrdohlavosti

Mesiac v slnce zmení sa keď potom ticho žblnce
pomedz stromy a víchor a hromy pohladia to ticho.
a z prachu a strachu tej lúzy a hrúzy povstane hrdina
a každúčký tvor môže vstať na odpor a zobudiť múzy
čo doteraz spali, aby sa na svet zas pozerali.

veruže hej a pochodom vchod, zoradiť do radu
poddať sa rozkazu, zabudnúť na zradu, zabudnúť na skazu
telo je jedno však telo zas dorastie, stačia tri obväzy,
stačia tri náplaste a všetko dorastie.
Uprostred masy kriky a riava, hrdina vstáva a povel dáva
napred len deti, potom aj ženy a všetci pospolne, ľavá, pravá.

Uprostred jama, sama, z blata a vody kde piť nejde nik
tak tam do tej diery sa zmestí svet celý a z blata a vody
bude formovať ódy na hrdinu sveta čo celý šiel ta
v tej jame kde, my, ľudstvo, celý svoj zmysel máme.

Tak skončím ja a tak skončíš ty, naveky tučný a nesýty
naveky tučný a v nerestiach zručný, a nezmôžeš sa na výkrik.
avšak niet prečo kántriť sa rečou, kántriť sa či plačom opúchať
pamätaj jedno, drahý môj priateľ, svet je len obrovská ropucha.


venovania sa píšu do komentárov.
pre hravé dievča.

sobota 10. januára 2015

Spolu, spoločne..

Toľko je duchov navôkol teba, a ty sa trasieš, zimou si  premknutá
niet sa kam skryť, na kraj sa zniesla tma, vo fľaši so mnou si zamknutá
zima je strašný pán, ja nemám kabát, nechcem a nechám ťa premoknúť
povedz mi láska, prišla si ku mne spať, ako ťa mám z fľaše odomknúť?
Si taká krehká, keď na mne ležíš, pokojne, celá mne zverená
Pokojne dýchaš a pokojne mlčíš, na chvíľu bez svojho bremena.
Ja vstávam, odchádzam, uložím predrahú, naposled bozkám ťa na čelo.
Zanechám bolesť a opustím nepokoj, nechám ťa so všetkou dôverou
Nepíšem list a nedávam odkaz, nechcem by o mne si vedela
Lebo ak na chvíľu spočinieš so mnou, naveky ostaneš necelá.
Nesmiem ťa, najdrahšia, ani len vidieť, ani len tajmo sa priblížiť
V šialenej túžbe po tvojej kráse... nechcem ti nikdy viac ublížiť
Nikdy ti nepoviem o svojej láske, o láske, úplnom vzplanutí
Nikdy to nepoviem, nikdy a nikomu, nesmú ma v takú vec prinútiť
Odídem preč a zanechám predošlé, odídem žialiť a ľutovať
Odídem jedno však po mne tu ostane, nikdy ťa neskončím milovať....


Kam si sa stratil, drahý môj, láska, kam si sa podel tak nesmelý
Uštvaný strachom zo seba samého, kus môjho srdca si oddelil
Kde si, môj najdrahší, keď ťa je treba, kde si, keď do kraja prichádza zima
Kde si, môj záchranca, bez teba nevládzem, prosím ťa nájdi si, nájdi si ma
Bez teba nevládzem, bez teba nevstanem, bez teba nedýcham, nespím a nežijem
Bez teba v živote v klietke som zavretá, bez teba srdce mi nebije
Len sa vráť, vráť sa mi, spolu to zvládneme, spolu to prejdeme odznova
Spolu to zvládneme, avšak ja sama, bez teba nevládzem bojovať
Máš nočné mory, celý sa trasieš, vstávaš a odchádzaš do noci
Myslíš že trpím, že ma len trápiš, myslíš že nie je ti pomoci
Myslíš že zmráka sa nad našou ružou, nad láskou v divokom rozkvete
Myslíš že nie si viac len číra bolesť a všetci len tvoje obete
Drahý môj, najdrahší, láskavá ozvena, prenežný architekt momentu
Tvoj žiaľ je nádejou v radostné vstávanie, tvoj strach je odtieňom talentu
Všetko čo prežívaš, prežijem s tebou, trápenie aj dušu rozbitú
Bolesť aj nepokoj, teraz som sama, nedokážem ísť ak nie si tu.
Zastav a otoč sa, vráť sa mi do rána, vráť sa skôr než bude neskoro
Vráť sa mi skôr a zdvihni ma, nevládzem, vráť sa a ostaň mi oporou.
Bez teba, láska, neviem čo robiť, bez teba som ako bez cieľa

Bez teba láska, zvädnem a zomriem, bez teba ostanem necelá...