streda 17. decembra 2014

Kde si. alebo aj učenie o anafore

V kruhu bez priemeru sedí stará žena,
A kričí, čo jej iné ostáva, chudere.
Zbitej po nevere, zbitej do červena.
Žena bez mena.
Sedí no nik sa jej nedotkol,
Hoc páchne, špinavá podvodom
Vzala si meno a stala sa kódom,
Stala sa menej než keď bola plodom,
Stala sa číslom na záhlaví.
Číslo je viac ako celá jej osoba
Číslo je na čo sa chudera podobá
Číslo už nemôže začínať odznova!
Číslo je ako sa pochová.
A kde si, svetlo, ideál diaľky
Keď život nebol len bezmedzný pád
Hniloba, smrad a pichľavý chlad
Keď život bol smer a celibát.
Keď život nebol životom, lež vyznaním toho, v čo veril duch
Keď život napájal telo, z ktorého dnes  večeria prápor múch
Keď žena kvitla ako kvet dobre poliaty
Keď jej odev nebol len samé záplaty
Tak kde si život, ten hodnotný a plný.
Ako jablká so šťavnatou dužinou.
Zobrala vydle a zahnala ťa trpieť
Zahnala ťa totižto za inou.
Tak páchne stará žena, čo predvčerom mladou bola.
Tak páchne o žene pravda najholejšia holá
Tak páchne život, v ktorom smerovanie skyslo.

Keď človek zradí seba, zostane len číslo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára