utorok, 7. augusta 2012

Hortenzia, Love song?!


Moja milá Hortenzia, viem, že vieš, čo k tebe mám,
Čo už, veď ma dobre poznáš, vieš aký som hlúpy,
 Nuž, vedz, že tento plachý muž, ktorého máš pred očami,
Čo vyrastal ticho, hravý, medzi snopmi sena sám,
Chce ti takto upliesť veniec, nie zo sena, z poľnej trávy,
Veď vieš dobre, prečo.

A tak tuto, medzi rečou, chcem aby si vedela,
Že keď mlčím, sedím vedľa, hoc som sedlák, veľmi rád ťa počúvam.
Ja len, keď po tvojom boku, stojac, a či v rezkom kroku, byť s tebou si užívam,

Lebo, milá Hortenzia, najradšej by som ťa držal,
ako keď je žatva práve, a ja v tráve, hrable točím, pevne, nežne, aj tanečne,
ako balet, čo som videl, rok dozadu v dedine, držať ťa tak nevinne.

Smrdím potom, čo tam po tom, odpudivý je môj vzhľad,
Oči malé, cerím na svet, žiaden výkvet, to som ja.

Moja hlava, dobre vieš to, nie je z tých, čo na kameni, mohli by sa vynímať,
čo už, dobre vieš, že tento človek, hoc je jednoduchý, rád ťa stále objímať.
Avšak, ty si viac než seno, viac než to čo ja mám rád,
Dievča zlaté, tvoje meno, máš ma rada, nech som aký, hlúpy ako morské vtáky,
Viac než  dvestotisíckrát

Hoc ja lásku neviem dobre, neviem ako žobrák žobre,
 neviem čo sa robí vtedy, keď sú dvaja spolu, sami
neviem hrať na „páni, dámy“, tak bojujem s obavami,
No tie rýchlo vyvraciaš.

Možno to, čo teraz píšem, zdá sa klišé, výplodom je fantazijným,
Možno preto, lebo som si včera riadne, hlavu drevom obúchal.
Never zdaniu, stále klame, len sa nechaj unášať.

Sťažovala si sa mi raz, že ty básne nemusíš,
Že sú, a to teda riadne, za vlasy pritiahnuté
Zveličujú radi, to ti vadí, čo je pravda, súhlasím.
no čo zmôže v básni čudo, z trámu čerstvo spadnuté?!

...................................................................................................................................................................

Milovaná Hortenzia, tridsať rokov za nami,
Tridsať rokov, starí jak peň, a to zajtra, ako rátam, svitne iba piaty deň.
No tak vidíš, drahá moja, čoho všetkého som schopný,
Veď som hlupák, bezhranične, od zeme až do neba, hlavne, a to teraz tvrdím, hlupákom som do teba..