streda, 28. marca 2012

Hlupák svetu..


Pozrel sa na svet, ktorý mu už teraz bol dlžný viac ako mohol splatiť. Pozrel sa na majestátne znaky spupnosti niekde v diaľke a panoráma kovových ihiel ničiacich podstatu, pardon, zvýrazňujúcich hlboko plytkú podstatu ľudstva. Zavrel oči a odletel v náruči smrti do diaľav mimo svet nechápavých monstier, sebeckých obľúbencov, zbytočných citov a hlúpych sĺz. Neostal nič, len papier.

Tak, a tu máte čo ste chceli
Ležím na trávniku, v tvári trochu biely
Mŕtvolný zápach, áno, to vám zanechám
Ľúbil a miloval a aj tak som zomrel sám
Spáľte prosím všetky moje diela
Ako ste spálili cesty do cieľa
Usmejte sa konečne, o hlupáka menej
To je to čo pribudlo tejto spoločnosti vernej
Tešte sa, radujte, pokrytci a štetky
Román môjho života už prišiel o zápletky
Zatancujte veselo, na mieste kde ležím
So mnou pôjde do zeme aj to v čo stále verím
Zhorte všetky tiché lásky a skutočné city
Dnes sa verí iba v sex čo nie je nikdy sýty
Zborte všetky slušné domy, povraždite dámy
Lebo sám ste iba vtedy keď už nie ste sami
Odkazujem svetu krásu, radosť mojej tváre
Postavte si pre mňa za mňa mne na hrobe hárem
Veď ste svätí, kde je problém, vám sa nič nestane
Obmyte si ticho ksichty, zbožne spojte dlane
Ukážte sa všetkým chudým, že ste viac než oni
Vy ste sláva tohto sveta, čo všetkému tróni
Zregrutujte všetkých schopných, poďte, veďte vojny
Veď zomierať budú iní,  život váš pokojný
Iba jedno vám tu kážem, potkany a krysy
Nechajte si všetky kresby, všetky moje spisy
No čo skrýva maska, výraz, nech je zahalené
Venujem to všetko čo mám prvej ľahkej žene
Nechajte ju, milovanú, nechte jej pôvaby
Nechajte ju s vetrom odísť, nech sa viac netrápi
To vám kážem, nie vás prosím, urobte tak lebo
Nájdem si vás po jednom a spálim krajce chlebov
Nájdem si vás, zo záhrobia, vezmem vaše deti
Potomkovia dotrhaný bez náznaku pleti
To nie je čo by sa zdalo, či šlo podľa módy
Rozkopem a veľmi rád všetky vaše rody
Čo je vaše prestane byť, vy budete revať
Ale ja vás prinútim mne na pohrebe spievať
Lebo ak sa niečo stane prvej ľahkej žene
Zhorí všetko v čo veríte, všetko v mojom mene
A tak končím spoveď svetu, hyenám a supom
Ostáva len mŕtvy hlupák v tomto svete hlúpom....

utorok, 13. marca 2012

Pozri sa na hviezdy, dnes žiaria pre teba


Pozri sa do neba, pozri na hviezdy tmy
Miesta čo hemžia sa dušami bielymi
V tme hľadáš tvár, len náznak úsmevu
Spev mŕtvych ľúbiacich pobáda do spevu
Pozri sa na hviezdy, dnes žiaria pre teba
Pozri sa na svojich, pozri sa do neba
Na čo ste prežili, na chvíle radosti
Oči nad kolískou aj časy trpkosti
Počúvaj pozorne, pozeraj na výšku
Počúvaj raduj sa, sú stále na blízku
Počúvaj smiech a plač, počúvaj potichu
Počúvaj ľúbiacich, pri každom výdychu
Tep srdca blížneho, usmej sa, neplač viac
Počúvaj, pozeraj s radosťou na mesiac
Zabudni na smútok, pocit po pohrebe
Nechaj ich nech prídu sem dole, ku tebe
Spomeň si na ich tvár, na črty, obrysy
Spomeň si na oči, na duše nápisy
Spomeň si na časy, keď ste sa hrávali
Spomeň na chvíle keď hrady ste stavali
Spomeň si na leto, vôňu kukurice
Na prácu na poli, no bozky na líce
Počúvaj hlasy tých, čo dávno odišli
Počúvaj hlasy tých čo máš furt na mysli
Spomínaj potichu, na okraj na plášti
Obaja spoločne kosili na daždi

Spomínaj na leto, na pasce na myši
Objatie mŕtveho bolí a utíši
Veď je tu s tebou, teší sa, drží ťa
Ver že mu ty nikdy nebudeš na príťaž
Spomeň si, kto ti bol najlepší kamarát
Od Boha, mal si ho tak veľmi, veľmi rád
Pozri sa do neba, pozri mu do tváre
Pozri na spomienky, prípitok na kare
Spomeň si na cestu, rady čo dával ti
Na letnú lenivosť, na rýchle záhaľky
Rozlúč sa, bez plaču, zahľaď sa na obraz
Neboj sa, neplač viac, neboj sa, prídeš zas
Pozri sa na hviezdy, dnes žiaria pre teba
Pozri sa na svojich, pozri sa do neba
Ľúbil si na zemi, ľúbiš ich keď sú tam
Sú stále pri tebe, už nie si nikdy sám....

pondelok, 12. marca 2012

Hlupák, Blázon zaľúbený...


Z času na čas sa musí blázon ako ja vypísať
Ak by nie, mohlo by jeho srdce začať celkom vážne hnisať
A po dlhšom pobyte srdca v hnisajúcom stave
By mohol prísť aj o to čo zostalo mu v hlave
A to nesmie blázon ako ja dovoliť
Nechať hlavu pred bránami srdca žobroniť
Nie je to ono, keď v hlave nič a srdce príliš múdre
Potom je šťastný, no jeho hlava, celý deň naňho hundre
Darmo je bláznovi, keď stratil hlavu
Srdce ho presviedča, že prišla hodina, keď našiel presne tú pravú
A hlava hlúpa je, nevie čo sa deje
A kam blázon ako ja v tomto stave speje
Skrátka a iste, niet mu čo závidieť, nedospel ešte k vedomosti
A tak sa vynára otáznik nad otázkou jeho budúcnosti
Pretože aj keď má dievča rád celým srdcom,
Čo z toho keď v hlave stal sa blbcom
Hlava je prázdna a srdiečko plné bije
A ako prasa v žite si žije
A hlavička tupá, bolí
A všetko čo robí, robí proti svojej vôli
Veď srdcu stačí aby povedalo hlave
Že je len jediná v mnohočlennom dave
A blázon ako ja, čo  chce byť viac než iní
Začína robiť celkom nenormálne činy
V hlave mu to hučí a je celkom na dne
Domnieva sa totiž hlava, čo dodať, celkom špatne
Že už nie je tým človekom, koho ona ľúbi
Aby však zachránil scénu, svoje srdce sľúbi
No čo spraví dievča s tým, čo dáš jej dobrovoľne
Zahryzne, pohrdne, zabije, zotročí a všetko pokojne
Lebo Ak chce blázon ako ja mať svoje dievča rado
Ukázať jej cestu tŕňmi, nie ružovým sadom
A dať hlave pár myšlienok,  ubrať srdcu trocha
Vznikne tak pre hlúpu hlavu celkom nová plocha
A vyrastú lesy mysle, fantázie svety
Dievčaťu zas v srdci trošku hodnotnejšie kvety
A tak príde moment, keď nastane rovnováha
Spojí sa tak rovnomerne, ich spoločná dráha
Ak ich srdcia na váš vkus až príliš hlasno trúbia
Nechajte ich, keď sú šťastní, veď sa predsa ľúbia...