sobota, 4. júna 2011

Ten správny Kamienok...

Kráčam po púšti. Prešľapujem z nohy na nohu. Jedna piesková duna za druhou. Slnko, najhorší priateľ človeka. Ja som vlastne nikdy nemal veľa priateľov. Mám fantáziu asi ako Exupéry, žijem si vo vlastnom svete. Počas môjho života som nenatrafil ani na jedného človeka ktorý by mi rozumel, teda natrafil, na pár, vlastne na jedného, na kamienok, ale to nie je človek. Bosými nohami prehŕňam piesok, ktorého je tu ako ropy v Mexickom zálive. Predstavujem si, že plávam každé to zrnko piesku má svoj význam, tvorí utrpenie, tvorí púšť. Synonymom pre utrpenie je očistenie, tak to mnohí vravia, mnohí, ktorí nezažili ani jedno z nich. Ach keby tu bol kamienok. Mal by som si s kým pokecať. Neverili by ste, aký má kamienok zaujímavý život. Pošiel raz z jednej skaly, pri odstrele sa jeho mama zmenila na mnohých potomkov. Rozprával mi o tom, keď som ho raz vzal ku jazeru. Ja som plával a on sa na mňa pozeral. Nemá rád plávanie. Nevie plávať, nechce sa mu plávať. Radšej sa potápa. Sľúbil som mu, že si raz našetrím na dovolenku a pôjdeme spolu pozrieť Veľkú koralovú bariéru pri Austrálii. Nedožil sa toho. Škoda. Nejdem myslieť na to, ako odišiel. Nič mi nepovedal. Ešte večer spal na pohovke a ráno už bol preč. Nevadí, asi si našiel lepšieho priateľa. Smäd je to, na čo sa snažím nemyslieť, ale aj dlhé myšlienkové pochody a spomienky na kamienka mi zaberú maximálne 7 minút. Čas na púšti nie je relatívny. Nebeží, neuteká, nekráča, plazí sa ako ja v púšti. Plazí sa a hľadá vykúpenie. Hľadá priateľa, vodu. Vidím pred sebou nejaké auto. Podídem bližšie. Sedí v ňom koala, okolo krku má asi 15 kilogramovú reťaz z čistého zlata. Pobozká nejakú ženu a naštartuje. Odíde preč, ešte na rozlúčku zatrúbi a už mi zmizol z dohľadu. Pokračujem ďalej, okolo mňa vyskakujú z piesku veľryby. Spievajú mi piesne. Svoju symfóniu, spievajú od srdca. Ja srdce nemám. To hovoria ľudia, keď sa na nich pozerám, ako sa objímajú a bozkávajú s niekým, koho vôbec nepoznajú. Nemám srdce, ale mám zdravý rozum. Nie je to pravda že nemám srdce. Kamienka som mal veľmi rád. Vlastne som mal rád aj jednu ženu. Bola veľmi pekná. Pozeral som sa na ňu asi 3 hodiny vždy, každý štvrtok. Bola v múzeu. Pozeralo sa na ňu veľa ľudí, no jej pohľad patril len mne. Potom ju však premiestnili do iného múzea a na jej miesto prišiel Picasso. Bol som z toho smutný, no deň predtým, ako ju naložili do auta a odviezli som jej sľúbil, že ju vezmem a pôjde so mnou na Hawaii, kde budeme ležať pod palmami a pozerať na more. More piesku. To je to čo vidím. Vlastne nie, Vidím nejakého chlapíka, ktorý sa pozerá na chlapíka, ktorý pozerá na chlapíka pozerajúceho na chlapíka. Ten chlapík, ten posledný pozeral na mňa ako sa na niekoho pozerám. Pozeral som sa na seba. Čakal som, čo urobím, teda urobí ten predo mnou, teda ja. Nedočkal som sa. Po chvíli mi zatemneli oči a ja som si pokojne zložil hlavu do piesku. Zobudil som sa do nádherného dňa. Slnko už nesvietilo, teda svietilo, teda nie až tak ostro a agresívne. Ležal som vo svojej posteli. Hodil som pohľad na pohovku. Kamienok tam pokojne ležal. Nechcel som ho zobudiť, tak som ticho otvoril dvere a išiel som nakúpiť. Kamienok má rád pečivo, tak som kúpil čerstvé rožky v našej obľúbenej pekárni. Potom sme spolu pozerali našu obľúbenú televíznu reláciu o komike. Je veľmi komická. Kamienok má veľmi rád televíziu, no ja si viac potrpím na dobrú knihu. Žijem svoj pokojný život ďalej, tak ako predtým, bez lásky, starosti, mladosti, krásy, nádhery, ľútosti a ostatných vecí, bez ktorých sa ľudstvo nezaobíde. A pritom im chýba jedno a to najhlavnejšie. Chýba im ten správny kamienok....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára